Preklad, tlmočenie a kultúra:

O konferencii

Ciele konferencie

Koncom 20. storočia Mikhail Epstein vyzýval k návratu humánneho princípu do humanitných vied. Tento bachtinovský obrat by v jeho chápaní umožnil paradigmám 20. storočia, ktoré pripisovali „zdroje nášho konania odľudšteným, neosobným štruktúram, ktoré sa cez nás hlásia k slovu“ (1999, 113), vymaniť človeka z rigidnej determinovanosti a umožnil by mu znova si privlastniť odcudzené motivácie svojho konania tak, že ich uchopí ako „nevyhnutnú inakosť, ktorá je inherentnou súčasťou ľudského sebauvedomenia“ (113). Epsteinova predstava humanocentrického výskumu by zahŕňala poznatky, ktoré do humanitných vied priniesli také myšlienkové systémy ako je psychoanalýza, semiotika a (post)štrukturalizmus, no zároveň by sa pokúsila prekročiť štruktúrnu predurčenosť ľudského konania. Návrat k humánnemu, ktorý dnes translatológia potrebuje, však nemá byť návratom k sebastrednému antropocentrizmu – ide skôr o vytváranie, konštituovanie prístupov, ktoré by tlmočnícke a prekladateľské aktivity zviditeľnili ako dynamickú silu s potenciálom tvarovať svet.

Výzvy, ktoré dnes so sebou prináša globalizácia, nemožno redukovať na diskusie o budúcnosti translatológie – bezprecedentný pohyb ľudí a myšlienok, ktorého sme dnes svedkami, si vyžaduje neodkladnú reakciu zo strany našej komunity, ktorá je akiste viac ako iné disponovaná spájať kultúry a prenášať myšlienky.

Cieľom konferencie je poskytnúť priestor odborníkom a odborníčkam z rôznych oblastí translatológie na to, aby prispeli k hlbšiemu pochopeniu ľudského faktora vo svojich subdisciplínach. Sme presvedčení o tom, že ľudský faktor je nevyhnutné brať do úvahy vo všetkých odvetviach translatológie – či už ide o reflexiu prekladových a tlmočníckych technológií, umeleckého a odborného prekladu, konferenčného tlmočenia, audiovizuálneho prekladu, komunitného tlmočenia, výchovy a vzdelávania budúcich prekladateľov/prekladateliek a tlmočníkov/tlmočníčok alebo iné sféry translatologického skúmania. Týmto sa preto obraciame na translatológov a translatologičky z rôznych častí sveta, aby sa podelili o svoje výskumy a náhľady na ľudské aspekty prekladateľskej a tlmočníckej profesie a jej výsledkov. Zvláštnu pozornosť by sme chceli venovať sociologickému faktoru a úlohe, ktorú „teória“ zohráva pri zviditeľňovaní praktikov a praktičiek v oblasti prekladu a tlmočenia a pri zlepšovaní ich spoločenského postavenia. A tu máme – v nadväznosti na Pyma (2014) – na mysli ľudí z mäsa a kostí, ktorí „krvácajú, keď ich pichneme“. Chceme otvoriť debaty o prekladateľoch/prekladateľkách a tlmočníkoch/tlmočníčkach nie ako o „jazykových strojoch“, ale ako o ľudských bytostiach, ktorými neprestávajú byť ani pri výkone profesie. Zaujímať nás tiež budú príčiny a dôsledky absencie prekladu a tlmočenia. Tie sú výrazné (najmä) v oblastiach ako je komunitné tlmočenie, ktoré čelí nedostatku tlmočníkov a tlmočníčok. V tejto oblasti sú azda najbezprostrednejšie badateľné výsostne ľudské dôsledky prekladateľskej/tlmočníckej činnosti.

Na konferencii radi privítame príspevky založené na kvantitatívnych výskumoch, aj podrobne zdokumentované prípadové štúdie a podnetné kvalitatívne výskumy. Veríme, že vďaka týmto dialogickým konfrontáciám sa nám podarí postihnúť to, ako (inštitucionálne a osobné) aspekty ľudského faktora ovplyvňujú preklad a tlmočenie a ako výsledky translačného konania spätne vplývajú na človeka v jeho sociálnych vzťahoch.

Uvítame príspevky, ktoré budú tému konferencie rozvíjať z nasledujúcich hľadísk:

• komunitné tlmočenie
• sociológia prekladu a tlmočenia
• vytrhávanie prekladateľov a prekladateliek z anonymity
• (de)humanizácia audiovizuálneho prekladu a prekladu v médiách
• konzument/konzumentka a konzum v preklade a médiách
• ľudský faktor v strojovom preklade a posteditácii
• dôsledky neprekladania a netlmočenia v (trans)kultúrnych a ekologických vzťahoch
• prekladatelia a prekladateľky umeleckej literatúry ako objekty a subjekty prekladu
• umelecký preklad ako lakmusový papierik spoločenských zmien
• umelecký preklad ako reflexia kultúrnych priorít
• výučba prekladateľov/prekladateliek a tlmočníkov/tlmočníčok: medzi vzdelávaním a výcvikom
• aktérstvo v dejinách prekladu

Výzva je však otvorená aj ďalším perspektívam.

Pracovné jazyky

Vaše príspevky privítame v angličtine a slovenčine. Pokiaľ chcete svoj príspevok preniesť v nemeckým, francúzskom, ruskom či španielskom jazyku, uveďte túto požiadavku v abstrakte. Vzhľadom na publikačné zámery však odporúčame, aby ste použili angličtinu. Abstrakty nám posielajte v anglickom jazyku.

Termín poslania návrhov príspevkov je 30. 9. 2020. Abstrakty v rozsahu 200 až 300 slov posielajte na registration@tic-conference.eu. Všetky budú anonymne posúdené dvoma členmi/členkami vedeckej rady konferencie.

O výsledku recenzného konania Vás budeme informovať v termíne do 20. 1. 2021.

V prípade, že by ste chceli vystúpiť v inom ako slovenskom alebo anglickom jazyku (nemčina, ruština, francúzština, španielčina), uveďte túto požiadavku v abstrakte. Organizačný výbor posúdi, či je možné zabezpečiť tlmočenie a o výsledku Vás bude informovať.

 
Čas vyhradený pre každého prednášajúceho je 20 minút. Účastníkom odporúčame, aby svoje príspevky nečítali.

• Filozofická fakulta,
  Univerzita Komenského,
  Bratislava, Slovenská republika
• Ústav svetovej literatúry,
  Slovenská akadémia vied,
  Bratislava, Slovenská republika