Jan Pedersen študoval na univerzitách v Štokholme, Kodani a Uppsale. PhD obhájil na Štokholmskej univerzite v roku 2007 a v roku 2015 sa stal docentom translatológie. Jeho dizertačná práca s názvom Scandinavian Subtitles je komparatívnou štúdiou televíznych noriem titulkovania v škandinávskych krajinách. Je bývalým predsedom ESIST, členom EST a TraNor ako aj spolueditorom a spoluzakladateľom platforiem Benjamins Translation Library a Journal of Audiovisual Translation. Často vystupuje na medzinárodných konferenciách a medzi jeho publikácie patrí nielen monografia Subtitling Norms for Television (2011), ale aj viacero článkov o titulkovaní, preklade a lingvistike. Okrem toho ako titulkár dlhé roky pracuje v televízii. Jan pôsobí na Štokholmskej univerzite, kde riadi Tlmočnícky a prekladateľský inštitút a venuje sa tam výskumu a vyučovaniu audiovizuálneho prekladu.

Tento teoretik a historik translatológie je zároveň prekladateľom z taliančiny, francúzštiny a katalánčiny. Je autorom kníh The Translator’s Invisibility: A History of Translation (1995, 2. vyd., 2008), The Scandals of Translation: Towards an Ethics of Difference (1998), Translation Changes Everything: Theory and Practice (2013), Contra Instrumentalism: A Translation Polemic (2019) a najnovšie Theses on Translation: An Organon for the Current Moment (2019). Zostavoval publikácie Rethinking Translation: Discourse, Subjectivity, Ideology (1992), The Translation Studies Reader (2000; 3. vyd., 2012) a Teaching Translation: Programs, Courses, Pedagogies (2017). Spomedzi jeho prekladateľskej tvorby treba spomenúť najmä dielo Antonie Pozzi Breath: Poems and Letters (2002), antológiu Italy: A Traveler’s Literary Companion (2003), detektívny román Massima Carlotta The Goodbye Kiss (2006), ale aj zbierku skutočných a imaginárnych životopisov Rodolfa Wilcocka, The Temple of Iconoclasts (2014). V roku 2008 sa stal držiteľom ocenenia Robert Fagles Translation Prize za preklad diela Edward Hopper: Poems od Ernesta Farrésa. V roku 2018 získal cenu Northwestern University Global Humanities Translation Prize za preklad Foixovho diela Daybook 1918: Early Fragments. Jeho činnosť podporujú inštitúcie ako Guggenheimova nadácia, National Endowment for the Arts, National Endowment for the Humanities či Institut Ramon Llull.

Susan Bassnett sa vzdelávala v Dánsku, Portugalsku a Taliansku, vďaka čomu sa už v detstve naučila rôzne jazyky. Na Univerzite vo Warwicku, kde pôsobila dve obdobia ako prorektorka, založila magisterské a doktorandské študijné programy v odboroch literárna komparatistika a translatológia. Prednáša a vedie workshopy po celom svete. V rámci výskumu sa v súčasnosti zaoberá prekladom a pamäťou. Medzi jej najznámejšie diela patria publikácie Translation Studies (1980, najnovšia 4. edícia vyšla v roku 2014) a Comparative Literature (1993), ktoré sa v daných oblastiach zaradili do kánonu. S Petrom Bushom napísala knihu The Translator as Writer (2006). V roku 2015 publikovala v rámci série Routledge New Critical Idiom monografiu s názvom TRANSLATION a v roku 2018 zostavila pre Routledge publikáciu Translation and World Literature. Od roku 2017 je porotkyňou súťaže Women Writers in Translation Prize. Susan Bassnettová je nielen translatologička a prekladateľka, ale aj úspešná poetka.